Predstavitelia generácie 60. rokov nastupovali na umeleckú scénu v liberálnych rokoch politického a spoločensko-kultúrneho uvoľnenia pred Pražskou jarou (1968).
Toto krátke obdobie sa stalo pre príbeh súčasného vizuálneho umenia na Slovensku a v Čechách signifikantným, pretože súvisí s rozvíjaním progresívnych konceptuálnych tendencií – s presahmi od obrazu a objektu cez multimediálne prostredia až k akčným prejavom.
Prekračovanie tradičných hraníc myslenia a intermediálne presahy sa prejavili aj v neokonceptuálnej tvorbe mladších generácií výtvarníkov na prelome 80. a 90. rokov až po tých najsúčasnejších. Tento vzácny a kontinuálny fenomén je dôležitým východiskovým bodom pre koherentný a osobitý charakter zbierky.
