Jaroslav Kyša

1981

Biografia

Jaroslav Kyša (1981, Slovensko) je intermediálny umelec, študoval v Ateliéri voľnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach a v Ateliéri priestorovej komunikácie + video na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent. Absolvoval rezidencie v New Yorku (ISCP a Brooklyn Langer Residency), Lipsku (Halle 14) a Slovinsku (CELEIA). V roku 2011 získal Szpilmanovu cenu a v roku 2017 hlavnú cenu Nadácie NOVUM na Slovensku. Jeho diela sú súčasťou zbierok Východoslovenskej galérie v Košiciach, Považskej galérie v Žiline a Galérie mesta Bratislavy na Slovensku. Žije a pracuje v Bratislave.

Multimediálna tvorba Jaroslava Kyšu stavia na pointe vychádzajúcej zo vzájomného pôsobenia ako obsahových, tak tvarových paradoxov, ktoré posúvajú význam jednotlivých jeho diel do prekvapivých kontextov. (Brick, 2013) Inou dôležitou veličinou, ktorá v jeho tvorbe hrá dôležitú rolu – je čas.

Najčastejšie ho zobrazuje v „zastavení“ ako nenápadné vychýlenie, ruptúru, alebo eróziu. Podobne ako v diele Aquantita (2025), kde je fragment kamennej sochy, kultúrnej relikvie so stopami geologickej erózie, je ponorený do bloku z bielej hmoty. Patrí do rozsiahlejšieho autorovho cyklu „Sondy do nevideného“, v ktorom sa pohráva s metaforou sonaru a jeho schopnosti ultrazvukom zachytiť to, čo je ľudskému oku nedostupné. Tu zhmotňuje a zastavuje čas v erózii a strácaní sa, čo sa dá chápať ako hypotetický model obrazu našej doby prezentovaný v blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti.
Kde ľudstvo a civilizácia sa nepredstavuje ako triumfálny aktér v dejinách, ale naopak ako porucha v systéme. Sám, v sprievodnom texte výstavy Probing the Unseen (Zahorian & Van Espen, Bratislava, 2025) uvádza: „ Sú to správy pre vzdialenú budúcnosť, vymodelované hypotézy o tom, ako by sa naša epocha mohla čítať, skúmať a interpretovať. Týmto spôsobom umenie prezentuje ľudstvo nie ako slávneho aktéra dejín, ale ako neistého sveta vlastného pádu.“