Ing. ANDREJ ZAŤKO
Iniciátor a majiteľ zbierkyAndrej Zaťko - vášnivý zberateľ a podporovateľ slovenského súčasného umenia a kultúry. Zástanca princípu „noblesse oblige“ o záväzku spoločenskej zodpovednosti. Člen správnych rád viacerých nadácií a záujmových združení. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ 365.bank, pod ktorú patrí aj Poštová banka. Do roku 2015 pôsobil v J&T Banke ako riaditeľ obchodu pre Českú republiku a Slovensko, v oboch krajinách viedol privátne bankovníctvo a neskôr sa stal riaditeľom slovenskej pobočky banky. V oblasti bankovníctva, správy aktív a podielových fondov pôsobí od roku 1997 na Slovensku, v Česku a vo Švajčiarsku.
"Budovanie umeleckých či historických zbierok a podpora tvoriacich umelcov patria k spoločenskej zodpovednosti úspešných ľudí. Žijeme v časoch, keď hlavne menšie národy potrebujú so svojimi kultúrnymi hodnotami aktívne pracovať a podporovať svoju identitu v kultúrne a spoločensky rozmanitej Európe. Práve preto je dôležité, aby kľúčové diela nezostávali uzavreté v archívoch, ale boli vystavované na domácej pôde. Presne o to sa snažíme aj v zbierke Art Fond Collection."
MGR. BEATA JABLONSKÁ, PHD. (*1967)
Člen poradnej komisie a odborný garant zbierkyMgr. Beata Jablonská absolvovala odbor Dejiny výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1991. Až do roku 2009 pracovala ako kurátorka zbierky 20. storočia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Beata sa sústredí na súčasné vizuálne umenie, venuje sa najmä maľbe. Pripravila množstvo výstav súčasného umenia, medzi inými: *Medzistorie: Vyplniť medzery bytia* (1998), Slovenská národná galéria; *Návrh v súčasnej maľbe 2000 – 2005*, Galéria Považie, Žilina. Beata je autorkou niekoľkých publikácií, medzi inými: *Maľba v postmodernej situácii* v syntetickej publikácii *Umenie 20. storočia* (Slovenská národná galéria, 2000); *Lži, dilemy a alternatívy obrazu* v katalógu *Slovenské výtvarné umenie 1970 – 1985* (Slovenská národná galéria, 2003). Taktiež kurátorsky pripravila výstavu a editovala katalóg *Osemdesiate roky: Postmodernizmus v slovenskom umení 1985 – 1992* (Slovenská národná galéria, 2009). Beata v súčasnosti pôsobí na Akadémii výtvarných umení a dizajnu v Bratislave, kde prednáša o maľbe 20. storočia.
"Postupne, tento proces viedol k výberu diel kľúčových predstaviteľov neoavantgardy, prevažne umelcov z alternatívnej, neoficiálnej scény 60. a 70. rokov. Z dnešného pohľadu môžeme vidieť, že vytvorili autentickú a rovnocennú alternatívu k európsko-americkému umeniu produkovanému v tej dobe v slobodnejšej časti sveta. Ich vizionárska odvaha a špecifická irónia, prejavená v širokom spektre prevažne konceptuálnych diel, niesli nezameniteľného ducha, ktorý, v konkurencii s aktuálnou otvorenou globálnou umeleckou scénou, má šancu byť zachovaný."
PHDR. KATARÍNA BAJCUROVÁ, CSC. (*1957)
Člen poradnej komisie a odborný garant zbierkyVyštudovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1983 – 1994 pôsobila v Umenovednom ústave, neskôr v Ústave dejín umenia Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1994 – 2024 pracovala v Slovenskej národnej galérii, 1999 – 2009 vo funkcii generálnej riaditeľky. V súčasnosti je generálnou riaditeľkou Centra vied o umení SAV. Pôsobí ako znalkyňa v oblasti výtvarného umenia a patrí k popredným odborníkom svojej generácie. V Slovenskej národnej galérii spolupracovala na príprave viacerých kľúčových výstav a katalógov: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995); Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (2000); Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (202); Slovenský mýtus (2005); Sen × skutočnosť (2016); Moderna (2023) a iné. Publikovala viacero knižných publikácií, monografie Ľudovíta Fullu, Martina Benku, Jozefa Kostku, Rudolfa Uhra, Viery Kraicovej, Jozefa Jankoviča, Juraja Meliša, Rudolfa Sikoru a ďal., kurátorsky pripravila projekty pre bienále Benátky (1995 – Jozef Jankovič/Koniec jednej paradigmy, 2009 – Roman Ondák/LOOP) a bienále São Paulo (2004 – Traja z pekného páru).
„Na tomto výbere sme sa s kolegami zhodli aj preto, že si myslíme, že do dejín slovenského umenia vniesli tie najosobitejšie hodnoty, ktoré ako autentický a originálny prínos fungujú aj v širšom kontexte. Všetci títo autori si svojím umením vydobyli domáce aj zahraničné renomé, priazeň a ocenenie odbornej verejnosti. Ich diela sa stali súčasťou významných domácich, ale aj svetových galérií, múzeí a súkromných zbierok."
PHDR. IVAN JANČÁR (*1959)
Člen poradnej komisie a odborný garant zbierkyV rokoch 1979 – 1983 študoval vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave. V roku 1986 tam získal doktorát. Od roku 1983 pracoval ako kurátor modernej grafiky, kresby a ilustrácie v Galérii mesta Bratislavy. V roku 1998 bol vymenovaný za jej riaditeľa. V tejto funkcii pôsobil do roku 2020. V rokoch 2021-2024 pôsobil ako šéf kurátor v Galérii Slovenského rozhlasu. V roku 1992 získal štipendium Americkej asociácie múzeí pre pobyt v Univerzitnom múzeu v Tucsone v Arizone. Zúčastnil sa na viacerých workshopoch a kolokviách (Brno, Viedeň, Strasburg a iné). V roku 1996 získal pobyt v Múzeu moderného umenia v Oxforde, v roku 1997 získal Fulbrightovu cenu na pobyt v USA. Od roku 1993 je súdnym znalcom pre výtvarné umenie 20. storočia a súčasné umenie. V rokoch 2003 a 2004 bol expertom Európskej komisie pre kultúru so sídlom v Bruseli v Belgicku. Je členom medzinárodného združenia výtvarných teoretikov AICA. V roku 2005 dostal Cenu Martina Benku. V roku 2012 mu taliansky prezident udelil Rad talianskej hviezdy. Pripravil viac ako 150 výstav na Slovensku i v zahraničí, publikoval 35 kníh a množstvo článkov o slovenskom a medzinárodnom umení.
Zbierka nemá ambície mapovať celú výtvarnú scénu slovenského umenia od začiatku 60 rokov, ale vyberať tých najvýznamnejších autorov, zväčša solitérov, ktorí priniesli niečo zásadne nové a iné. Práve značná izolácia našej krajiny počas socializmu paradoxne priniesla mnohé úplne špecifické výtvarné prejavy, taktiež aj v období po roku 1989 sa objavili viacerí výnimoční autori. Radi by sme od nich získali práve tie ťažiskové diela, ktoré rozhodujúco formovali ich tvorivý prínos.
MGR. LUCIA GREGOROVÁ STACH, PhD. (*1975)
Člen poradnej komisie a odborný garant zbierkyŠtudovala na Trnavskej univerzite, Karlovej univerzite v Prahe a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je historička umenia a kurátorka špecializujúca sa na súčasné umenie a jeho inštitúcie a neoavantgardu v strednej a východnej Európe. V rokoch 2010 – 2025 pôsobila v Slovenskej národnej galérii ako vedúca kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia a senior kurátorka. Bola kurátorkou napríklad výstavných a edičných projektov Mapy: Umelecká kartografia v strede Európy v GMB a SNG (spolu s D. Čarnou), retrospektív Juraja Bartusza a Jany Želibskej (s V. Büngerovou), Milana Adamčiaka (s M. Murinom) v SNG, Českého a slovenského pavilónu na 57. Bienále v Benátkach (Swan Song Now, 2017), tematickej medzinárodnej výstavy a knihy Stratený človek pre JAMA festival v Banská Štiavnici a Banskej Belej (2021) Prológ: 12 farieb reality v novorekonštruovanej SNG (s D. Buranom), expozície umenia 20. a 21. storočia zo zbierok SNG Model: Múzeum súčasného umenia (2025) a výstavy Maya Deren – Stano Filko: Truth, in reality, has never been ours (spolu s J. Zajaczkowskou a R. M. Buergelom) v Kunstmuseum Bochum (2025). Množstvo výstav a publikácií pripravila aj ako nezávislá kurátorka a autorka. Zameriava sa na postsocialistické, sebahistorizujúce, archívne, intermediálne a feministické umelecké praxe. V súčasnosti sa venuje výskumu radikálnej muzeológie a teórie súčasného umenia na Ústave dejín umenia SAV.
K zbierke Art Fond som pristúpila ako kurátorka s rešpektom k jej doterajšej koncepcii a zberateľskej intuícii. Expozícia Topológie vnútorného a vonkajšieho je mojím prvým kurátorským vstupom do výberu diel a je zároveň sondou do jej interpretačného potenciálu. Vnímam túto zbierku ako živý organizmus, ktorý nie je uzavretý vo výklade minulosti, ale vytvára priestor pre dialóg: medzi umeleckými generáciami, medzi intuíciou a systémom, medzi vnútorným svetom umelcov a spoločenským kontextom ich tvorby. Do budúcnosti sa na zbierku pozerám ako na nástroj výskumu a kultivácie: umelecký čin má schopnosť pomenúvať, čo bolo nevypovedané, uchovávať nepohodlné, a dotýkať sa ideí, ktoré presahujú rámec momentu. V aktuálnej situácii našej krajiny a v krízach nášho sveta naliehavo potrebujeme práve tieto kvality myslenia a cítenia.
PHDR. KATARÍNA RUSNÁKOVÁ, PH.D.(1959)
Vyštudovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bola kurátorkou Považskej galérie umenia v Žiline (1990 – 1992), neskôr jej riaditeľkou (1992 – 1997). V rokoch 1999 – 2000 bola riaditeľkou Zbierky moderného a súčasného umenia v Národnej galérii v Prahe (Veľtrhový palác) a od roku 2003 do roku 2005 bola vedecko-výskumnou pracovníčkou Inštitútu umenia a vedy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2006 je vedúcou Katedry teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Kurátorsky pripravila a spolupracovala na viac ako päťdesiatich výstavách doma i v zahraničí, napr. Aspekte/Positionen 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999 v Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig Wien (1999). Pôsobila aj ako hlavná kurátorka Stálej expozície umenia 20. a 21. storočia v Národnej galérii v Prahe (2000) a v roku 2001 bola kurátorkou česko-slovenskej expozície na 49. bienále v Benátkach (Ilona Németh/Jiří Surůvka). Pôsobila tiež ako členka medzinárodnej poroty, napr. Ceny Jindřicha Chalupeckého, Praha (2001); Ceny Oskára Čepana, Bratislava (2002, 2004); a je členkou Nákupnej komisie SNG v Bratislave. Je nositeľkou Ceny Martina Benku za invenčné kurátorské projekty a výraznú profiláciu výstavnej a zbierkovej činnosti Považskej galérie umenia v Žiline (1994). Je autorkou viacerých knižných publikácií, napr.: V toku pohyblivých obrazov. Antológia textov o elektronickom a digitálnom umení v kontexte vizuálnej kultúry (2005), História a teória mediálneho umenia na Slovensku (2006) a Rozšírené spôsoby diváckej recepcie digitálneho umenia (2011).
"Súbor diel zastúpených v zbierke ponúka zaujímavý pohľad na pluralitu umeleckých prístupov a spôsobov stvárnenia rozmanitých tém prostredníctvom bohatej škály vizuálnych prejavov, ktoré sú zároveň osobitou reflexiou rôznorodých politických, sociokultúrnych a ekonomických zmien v období viac než piatich desaťročí. Podávajú správu o komplikovanom svete a zároveň sú pre nás dôležitými impulzmi, aby sme mu prostredníctvom vizuálnej metaforiky umeleckých diel lepšie porozumeli."
MGR. KRISTÍNA JAROŠOVÁ
Kristína Jarošová je kurátorka a poradkyňa pre súčasného umenia so špeciálnym zameraním na strednú Európu. Svoje odborné skúsenosti získala ako riaditeľka a spolu-zakladateľka ART FOND COLLECTION, ako režisérka a producentka dokumentárneho cyklu MANIFEST, prácou na Preferred programe v Sotheby’s v Londýne a ako kurátorka výstav pre súkromné i verejné inštitúcie. Kristína je držiteľkou magisterských titulov z Teórie súčasného umenia z Goldsmiths, University of London, a z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Taktiež študovala dejiny moderného a súčasného umenia a obchod s umením na Sotheby’s Institute of Art v Londýne. V súčasnosti vedie platformu ARTIMIST, ktorá spája vášeň pre vizuálne umenie s osobnostným rozvojom. Prostredníctvom premyslene kurátorovaných umeleckých zážitkov, transformačných telesno-duševných praktík a personalizovaného umeleckého poradenstva sa ARTIMIST snaží prehĺbiť vnímanie umenia a odomknúť jeho transformačný potenciál.
Zbierka ART FOND COLLECTION je živým svedectvom transformačnej sily súčasného umenia a jeho trvalého odkazu. Zakorenená v kultúrnych a politických zmenách bývalého Československa v druhej polovici 20. storočia, zachytáva umelecké prejavy, ktoré boli autentickým svedectvom tejto turbulentnej éry –- od malieb a objektovo orientovaných diel až po multimediálne prostredia a akčné umenie. Títo umelci, často pôsobiaci pod tlakom cenzúry a útlaku počas socialistického obdobia, pretavili dezilúziu do odvážnych a radikálnych reflexií o ľudskej skúsenosti. Ich odolnosť, kreativita a vízia naďalej ovplyvňujú nasledujúce generácie a získavajú uznanie na medzinárodnej umeleckej scéne. Zberateľstvo umenia je zmysluplným kultúrnym záväzkom –- premysleným aktom zachovávania a rozvíjania nášho spoločného dedičstva. Zbierka ART FOND COLLECTION tento odkaz stelesňuje podporou miestnych kultúrnych komunít, prepájaním umelcov s medzinárodným kontextom, vzdelávaním verejnosti a inšpirovaním ďalších prejavov podpory umenia.
