Daniel Fischer

1950

Biografia

Tvorba Daniela Fishera má svoje jedinečné postavenie na výtvarnej scéne vďaka nekompromisnému záujmu o sprostredkovanie zmysluplného a autentického dialógu s poznateľným svetom i s tým, čo ho presahuje. V centre jeho pozornosti stojí problematika vedomia a nevyhnutnosť jeho kvalitatívnej premeny na rôznych úrovniach.

Rozmanité premeny a viaceré úrovne maľby sú súčasťou jeho výtvarného programu už od študentských čias. V základoch tohto smerovania stojí podľa slov umelca altruistický, esteticko-etický a pravdivý kontakt so svetom, nielen s akousi predstavou o ňom. Dôležitou súčasťou toho je aj umenie a jeho schopnosť tieto javy odhaľovať, objasňovať i transcendovať.

V sedemdesiatych rokoch vytvára ako jeden z prvých v krajine počítačové grafiky. Novátorským spôsobom udržuje napätie medzi daným a náhodným, umelým a prírodným, či obrazových a textovým. Od polovice osemdesiatych rokov rozvíja svoj najrozsiahlejší cyklus Maľby v krajine, ktorý vytvára priamo v plenéri. Koncentrovaný záujem o prírodu ako zdroj inšpirácie a súznenia následne objektivizuje a dokumentuje fotografiou v momente, keď sa maľba „stane súčasťou priestoru, ktorý nás presahuje.“ Samotný formát zohráva pre Fischera psychologicky úlohu brány alebo portálu, kde divákovi sprostredkúva zážitok prieniku a spojenia dvoch entít do jednej. Zároveň odkrýva aj prítomnú metafyzickú polaritu poznateľnosti a tajomstva, skrytosti a odhalenia, bytia a Bytia.

Jeho multimediálna tvorba, s presahmi od obrazu, objektu, fotografie k multimediálnym inštaláciám, má výnimočnú kvalitu nadčasovosti a aktuálnosti. Dotýka sa základných metafyzických otázok a zároveň i súčasných a pálčivých tráum našej spoločnosti 20. a 21. storočia. Mobilné, svetelné, priestorové či iluzívne inštalácie dokážu svojou vizualitou prilakáť diváka do momentu, keď nanovo hľadí zoči-voči znepokojivo sa opakujúcej histórii.

Komplexnosť, procesuálnosť, konceptuálna premyslenosť a technická virtuozita Fischerových diel je dôkazom, že súčasné výtvarné umenie dokáže stále prekvapovať novými polohami a popri estetickej polohe viesť aj zmysluplný dialóg so svojím okolím.

Daniel Fischer sa už od sedemdesiatych rokov profiluje ako výrazná osobnosť, ktorá dokázala svojou výtvarnou a pedagogickou činnosťou ovplyvniť vývoj domácej vizuálnej kultúry – počas socializmu na ľudovej škole umenia v Bratislave, od roku 1990 ako docent maľby na VŠVU, spoluautor novej koncepcie a vedúci ateliéru. Popri mnohých domácich i zahraničných výstavách prezentoval v roku 1993 svoju tvorbu v česko-slovenskom pavilóne na 45. bienále v Benátkach.

Kristína Zaťko Jarošová