Manažment

Poradná komisia

MGR. BEATA JABLONSKÁ, PHD. 1967

Mgr. Beata Jablonská absolvovala odbor Dejiny výtvarného umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1991. Až do roku 2009 pracovala ako kurátorka zbierky 20. storočia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Beata sa sústredí na súčasné vizuálne umenie, najmä sa venuje maľbe. Pripravila množstvo výstav súčasného umenia, medzi inými: *Medzistorie: Vyplniť medzery bytia* (1998), Slovenská národná galéria; *Návrh v súčasnej maľbe 2000 – 2005*, Galéria Považie, Žilina. Beata je autorkou niekoľkých publikácií, medzi inými: *Maľba v postmodernej situácii* v syntetickej publikácii *Umenie 20. storočia* (Slovenská národná galéria, 2000); *Lži, dilemy a alternatívy obrazu* v katalógu *Slovenské výtvarné umenie 1970 – 1985* (Slovenská národná galéria, 2003). Taktiež kurátorsky pripravila výstavu a edítovala katalóg *Osmdesiate roky: Postmodernizmus v slovenskom umení 1985 – 1992* (Slovenská národná galéria, 2009). Beata v súčasnosti pôsobí na Akadémii výtvarných umení a dizajnu v Bratislave, kde prednáša o maľbe 20. storočia.

"Postupne, tento proces viedol k výberu diel kľúčových predstaviteľov neoavantgardy, prevažne umelcov z alternatívnej-neoficiálnej scény 60. a 70. rokov. Z dnešného pohľadu môžeme vidieť, že vytvorili autentickú a rovnocennú alternatívu k európsko-americkému umeniu produkovanému v tej dobe v slobodnejšej časti sveta. Ich vizionárska odvaha a špecifická ironia, prejavená v širokom spektre prevažne konceptuálnych diel, niesli nezameniteľného ducha, ktorý, v konkurencii s aktuálnou otvorenou globálnou umeleckou scénou, má šancu byť zachovaný."

Beata Jablonská

PHDR. KATARÍNA BAJCUROVÁ, CSC. 1957

Vyštudovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave. V rokoch 1983 – 1994 pôsobila v Umenovednom ústave, neskôr v Ústave dejín umenia Slovenskej akadémie vied. Od roku 1994 pracuje v Slovenskej národnej galérii, v rokoch 1999 – 2009 vo funkcii generálnej riaditeľky, v súčasnosti ako kurátorka zbierky moderného a súčasného maliarstva. Pôsobí ako znalkyňa v oblasti výtvarného umenia a patrí k popredným odborníkom svojej generácie. V Slovenskej národnej galérii spolupracovala na príprave viacerých kľúčových výstav a katalógov: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995); Dejiny slovenského výtvarného umenia – 20. storočie (2000); Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (2002); Slovenský mýtus (2005) a iné. Publikovala viacero knižných publikácií a kurátorsky pripravila projekty pre Bienále Benátky (1995 – Jozef Jankovič/Koniec jednej paradigmy, 2009 – Roman Ondák/LOOP)
a Bienále São Paulo (2004 – Traja z pekného páru).

„Na tomto výbere sme sa s kolegami zhodli aj preto, že si myslíme, že do dejín slovenského umenia vniesli tie najosobitejšie hodnoty, ktoré ako autentický a originálny prínos fungujú aj v širšom kontexte. Všetci títo autori si svojím umením vydobyli domáce aj zahraničné renomé, priazeň
a ocenenie odbornej verejnosti. Ich diela sa stali súčasťou významných domácich, ale aj svetových galérií, múzeí a súkromných zbierok."

Katarína Bajcurová

PHDR. KATARÍNA RUSNÁKOVÁ, PH.D.(1959)

Vyštudovala odbor veda o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bola kurátorkou Považskej galérie umenia v Žiline (1990 – 1992), neskôr jej riaditeľkou (1992 – 1997). V rokoch 1999 – 2000 bola riaditeľkou Zbierky moderného a súčasného umenia
v Národnej galérii v Prahe (Veľtrhový palác) a od roku 2003 do 2005 bola vedecko-výskumnou pracovníčkou Inštitútu umenia a vedy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2006 je vedúcou Katedry teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Kurátorsky pripravila a spolupracovala na viac ako päťdesiatich výstavách doma i v zahraničí, napr. Aspekte/Positionen 50 Jahre Kunst aus Mitteleuropa 1949 – 1999 v Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig Wien (1999). Pôsobila aj ako hlavná kurátorka Stálej expozície umenia 20. a 21. storočia v Národnej galérii v Prahe (2000) a v roku 2001 bola kurátorkou česko-slovenskej expozície na 49. bienále v Benátkach (Ilona Németh/Jiří Surůvka). Pôsobila tiež ako členka medzinárodnej poroty, napr. Ceny Jindřicha Chalupeckého, Praha (2001); Ceny Oskára Čepana, Bratislava (2002, 2004); a je členka Nákupnej komisie SNG v Bratislave. Je nositeľkou Ceny Martina Benku za invenčné kurátorské projekty a výraznú profiláciu výstavnej a zbierkovej činnosti Považskej galérie umenia v Žiline (1994). Je autorkou viacerých knižných publikácií, napr.: V toku pohyblivých obrazov. Antológia textov o elektronickom a digitálnom umení v kontexte vizuálnej kultúry (2005), História a teória mediálneho umenia na Slovensku (2006) a Rozšírené spôsoby diváckej recepcie digitálneho umenia (2011).

"Súbor diel zastúpených v zbierke ponúka zaujímavý pohľad na pluralitu umeleckých prístupov
a spôsobov stvárnenia rozmanitých tém prostredníctvom bohatej škály vizuálnych prejavov, ktoré sú zároveň osobitou reflexiou rôznorodých politických, sociokultúrnych a ekonomických zmien v období viac než piatich desaťročí. Podávajú správu o komplikovanom svete a zároveň sú pre nás dôležitými impulzmi, aby sme mu prostredníctvom vizuálnej metaforiky umeleckých diel lepšie porozumeli."

Katarína Rusnáková

MGR. KRISTÍNA JAROŠOVÁ

Mgr. Kristína Jarošová, M. A., vyštudovala teóriu súčasného umenia na Goldsmiths College v Londýne, dejiny moderného a súčasného umenia a biznis umenia na Sotheby’s Institute of Art v Londýne a marketingovú komunikáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2009 získala viaceré pracovné skúsenosti, napr. v medzinárodnom aukčnom dome Sotheby’s, v Kunsthalle Bratislava, ako producentka dokumentárneho cyklu MANIFEST.

"Art Fond považujem v našom regióne za jedinečnú platformu, ktorá prepája investičný, zbierkotvorný a osvetový charakter zbierky. Verím, že vďaka expertíze a entuziazmu všetkých spriaznených ľudí sa bude mimoriadne kvalitný a koherentný súbor diel naďalej rozvíjať a presadzovať v domácom i v medzinárodnom prostredí."

Kristína Jarošová