Rozhovor s riaditeľkou a spoluzakladateľkou Art Fondu Kristínou Zaťko Jarošovou.
Vladimír Havrilla vytvoril v spolupráci so zbierkou ART FOND a 365.bank prvú emisiu NFT (Non-fungible token) viazanú na výber digitálnych grafík a krátkeho animovaného filmu z obdobia posledných 12 rokov jeho tvorby. NFT je globálnym fenoménom, ktorý umožňuje vďaka zápisu v technológii blockchain identifikovať, prezentovať a obchodovať originál digitálneho diela v online prostredí. Vo svojich víziách o umení, virtuálnej podobe človeka, či premene hmoty v akomsi metafyzickom časo-priestore zúročuje svoje sochárske cítenie a technologickú zručnosť. Diela bude možné vidieť počas festivalu Biela noc na adrese
IEM SPA, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava medzi 19 – 24 hod.
Digitalizácia preniká do každej oblasti nášho života, umenie nevynímajúc. „Táto forma umenia reflektuje dobu, v ktorej žijeme,“ hovorí Kristína Zaťko Jarošová, riaditeľka ART FONDu.
Aký je tento trend a ako funguje?
NFT (non-fungible token) je globálnym fenoménom, ktorý mení hru v oblasti digitálneho umenia. Zjednodušene povedané, vďaka zápisu v technológii blockchain umožňuje identifikovať, prezentovať a obchodovať originál digitálneho diela v online prostredí. Ide o digitálne aktívum, ktoré sa od ostatných kryptomien odlišuje svojou unikátnou, čiže nezameniteľnou formou a je potvrdením o tejto jedinečnosti. Tak ako fyzické umelecké diela sú vo svojej podstate jedinečné a majú svojho majiteľa, digitálne diela boli doteraz na chvoste obchodovateľnosti práve kvôli jednoduchej kopírovateľnosti, šíriteľnosti, nejasnosti o majiteľovi či originalite a právam na použitie. NFT však jasne identifikuje jeho zdroj, majiteľa, prípadne aj práva viazané na umelecké dielo. Môže mať podobu videa, obrázku, tweetu, zvuku a podobne. Pomocou kryptomien, ako napríklad Ethereum, sú jednoducho obchodovateľné na platformách ako OpenSea, Rarible, Foundation, SuperRare, Nifty Gateway a iných.
Akú zmenu to prináša pre digitálne umenie?
Digitálne umenie si postupne dláždilo cestu k pozornosti verejnosti, inštitúcií a popredných výtvarníkov už od 60. rokov. Už vtedy sa snažilo reflektovať výdobytky modernej doby a prepájať umelecké cítenie a videnie s dostupnými technológiami. Nezastaviteľný vývoj snímacej, fotografickej a zvukovej techniky, počítačovej grafiky a animácie, televízie, osobných počítačov a najmä internetu dopomohli nielen k boomu v tvorbe, ale aj masovej šíriteľnosti digitálneho umenia. Jeho novosť a špecifickosť sa však až tak výrazne nepremietala do spôsobu jeho „konzumovania“. Väčšina tradičných múzeí, galérií i aukčných siení sa mu venovali len okrajovo, nedokázali reflektovať najnovšie trendy a zasiahnuť práve to publikum, ktoré k digitálnemu umeniu inklinuje – to online. Navyše, zaužívaný predaj umenia nových médií pomocou rôznych prehrávačov, DVD a USB kľúčov prinášal starosti s ich zastarávaním, možnosťou poškodenia, falzifikovania, prípadne straty.
NFT akoby vrátilo vietor do plachiet mnohým profesionálnym umelcom, ktorí sa ocitli na akomsi „mŕtvom bode“. Teraz majú k dispozícii otvorené, profesionálne a globálne platformy na prezentáciu a predaj digitálneho umenia, ktoré dokáže byť overiteľným originálom. Ukazujú tak užitočnosť technológie blockchain aj pre širšiu spoločnosť. NFT im umožňuje nastaviť si percentá z opätovného predaja diela, čo je veľkou výhodou. Pre technologických nadšencov a kryptokomunitu zároveň ponúka širšie možnosti využitia ich doterajších „kryptosnažení“. Čiže napokon je odpoveď jednoduchá – táto forma umenia reflektuje dobu, v ktorej žijeme, a to má zmysel v tom, aby sme ju dokázali pochopiť a určitým spôsobom sa voči nej vyhraniť. Rovnako tak aj k jej snahám o decentralizovaný, demokratickejší a slobodnejší svet, alebo k nadprodukcii, pochybnej kvalite diel a hodnotových systémov. To všetko tiež patrí k tejto dobe.
Čo je z pohľadu investora zaujímavejšie: kúpa fyzického alebo digitálneho umeleckého diela?
Záleží na tom, o aký typ investora ide a aké má preferencie. Pri fyzických dielach treba riešiť mnoho komplikácií, napríklad skladovanie, poistenie, niekedy reštauráciu diel, rámovanie, clo, transport, ak sú staršie, tak aj povolenia dotyčných úradov. Za samotný nákup investor často platí nemalú províziu, približne 10 – 20 percent aukčným sieňam, alebo zhruba 20 – 50 percent (a niekedy aj omnoho viac) galériám. Zo striktne investičného pohľadu sú to náklady, ktoré vám znižujú budúci zisk. Pri kúpe napríklad NFT diela tieto veci neriešite, teda okrem provízií platforme medzi 3 – 15 percent.
Treba si však uvedomiť, že klasický trh s umením má svoju tradíciu, zaužívané mechanizmy a viac-menej predvídateľné správanie. Platformy ponúkajúce NFT sú ešte len na začiatku svojho fungovania a tým, že sú spojené s kryptomenami, prejdú ešte viacerými volatilnými obdobiami prudkých nárastov i pádov. Treba si dávať pozor aj na falošné diela spojené s falošnou identitou predávajúcich, ktoré môžu byť ťažko overiteľné. Zároveň si treba skontrolovať, prípadne dodatočne doriešiť, aké práva a licenciu získa nový majiteľ na použitie diela viazaného na NFT. Mnohí považujú NFT za nafúknutú bublinu, prípadne špekuláciu v špekulácii kryptosveta, obohatenú o pridanú vnútornú hodnotu a príbeh. Čas ukáže, kam sa to bude uberať, ale možnosti, ktoré sa otvárajú pre investorov ochotných riskovať, sú nepochybne zaujímavé.
Aká je reakcia trhu?
Úspech NFT ťaží zo situácie, ktorá sa mení na trhu s umením minimálne posledné desaťročie. Technologické možnosti, vstup mladšej generácie a napokon aj pandémia dopomohli k tomu, že svet si zvykol nakupovať umenie online. Najväčšia expanzia však nastala až tento rok od marca. Príkladom je predaj NFT diela cez aukčnú sieň Christies v hodnote 69,3 milióna dolárov od dovtedy relatívne neznámeho umelca mimo komunitu digitálneho umenia zvaného Beeple. Jeho dražiteľ so pseudonymom Metakovan, jeden zo zakladateľov NFT investičnej platformy Metapurse, to považuje za historický moment začiatku nového veku digitálneho umenia. Zaujímavý je aj fakt, že 91 percent dražiteľov bolo novými klientmi prestížneho aukčného domu, ktorý funguje už od roku 1766. Približne 60 percent z nich malo menej než štyridsať rokov. To prezrádza zaujímavý potenciál pre trh s umením.
Trh s NFT je ešte relatívne malý v porovnaní s globálnym trhom umenia, ktorý mal napríklad v roku 2020 celkový objem predaja okolo 50 miliárd dolárov. V prvej polovici roku 2021 dosiahol NFT trh približne dve a pol miliardy dolárov, je to však prudký nárast oproti roku 2020, kedy prvých šesť mesiacov dosiahol 13,7 milióna dolárov.
Zároveň sa NFT začínajú venovať fundované múzeá a galérie, ktoré dopomôžu stanoviť určité štandardy. Ide napríklad o UCCA Beijing, Hermitage v Rusku, prípadne aj novovznikajúce virtuálne múzeá. Po prvotnom boome bude na konci dňa dôležitá kvalita a inovatívnosť umeleckého diela, bez ohľadu na to, o aký typ a zápis umenia ide.
Ako vyzerá situácia u nás? Akú rolu tu zohráva ART FOND?
Zbierka ART FOND prešla tento rok plne do vlastníctva 365.bank, stala sa súčasťou jej skupiny a je tak jednou z najväčších bankových zbierok súčasného umenia na Slovensku. To jej prináša nielen akúsi „ochrannú ruku“, ale aj nové možnosti v budovaní a prezentovaní zbierky. Toto spojenie sme oslávili spoločným umeleckým projektom – podporením vzniku prvého NFT diela na Slovensku od uznávaného slovenského výtvarníka. V tomto prípade som oslovila pána Vladimíra Havrillu, ktorého považujem na slovenskej scéne za priekopníka v oblasti umenia nových médií, predovšetkým filmu, 3D filmu, grafiky a digitálnej sochy. Prvé digitálne grafiky vytváral od 90. rokov a už vtedy túžil po tom, aby ich nemusel odovzdávať na papieri či plátne, ale digitálne, respektíve virtuálne. Aj preto bol týmto projektom nadšený. Štyri jeho grafiky a jeden animovaný film boli „mintované“ na formát NFT v limitovanom počte a výber z nich sa stane súčasťou zbierky ART FOND. Jedna emisia by mala byť darovaná Galérii mesta Bratislavy. Radi by sme podporili vznik NFT aj pri ďalších vybraných umelcoch a založili prvú zbierku NFT umenia na Slovensku. Musí to však dávať zmysel, a tak by tieto diela mali byť vytvorené pre digitálny svet a mali by s ním mať vnútornú, konceptuálnu alebo technologickú spojitosť.
Čím sa zaoberá ART FOND a v čom je jeho prínos? Na akých umelcov sa zameriavate?
ART FOND je zbierka kľúčových predstaviteľov slovenskej neoavantgardy a súčasného vizuálneho umenia druhej polovice 20. storočia. Väčšina z výtvarníkov v zbierke patrila počas socializmu do alternatívnej – neoficiálnej výtvarnej scény. Ich umelecké výpovede sa však v danom období stali synchrónne s medzinárodnými tendenciami a mnohé sú vnímané ako originálny príspevok do dejín medzinárodného výtvarného umenia. Verím, že popri podpore lokálnych umelcov je fond pozitívnym signálom pre rozvoj súčasného umenia, filozofie zberateľstva, ako aj pre adekvátne nastavenie trhu s umením.
https://www.forbes.sk/365-bank-do-umenia-prichadza-novy-trend-spaja-ho-s-kryptomenami/