Mária Bartuszová

1936

Biografia

(*1936, Praha – †1996, Košice)

Patrí k najvýznamnejším umelkyniam zo Slovenska, ktorých dielo sa dokázalo presadiť v medzinárodnom kontexte. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia sa venovala abstraktnej tvorbe, inklinovala k biomorfnému tvarosloviu, nakrátko sa priklonila ku konkretizmu, do ktorého vniesla asociatívnosť a imagináciu. Jej tvorba sa síce ocitla v blízkosti organického sochárstva, dôrazom na metafyzické hodnoty tvarovania hmoty však túto polohu prekročila. Charakteristickým materiálom, ktorý určil krehký výraz aj „pominuteľný“ a netrvácny charakter jej sôch, bola sadra. Vyvinula viacero nových techník a postupov odlievania sadrových plastík formovaných ako odtlačky, do seba uzavreté ovoidné tvary i otvorené perforované škrupiny. Svoj vrchol dosiahla v záverečnom období, počas osemdesiatych rokov 20. storočia, keď vytvárala veľkorysé inštalácie v sadre: tvarovala veľké, rozľahlé sadrové pláty, odtláčala drapérie, ktoré sa preliačovali pod tlakom zaborených kameňov a ich ostrých hrán, pokiaľ ju postupujúca choroba nezastavila vo veľkorysom vzostupe. Študovala v Prahe na Vyššej umeleckopriemyselnej škole (1951 – 1955, prof. V. Šimek) a potom na VŠUP na oddelení keramiky a porcelánu (1955 – 1961, prof. O. Eckert). Od roku 1963 pôsobila v Košiciach, kam odišla s manželom, sochárom Jurajom Bartuszom. Venovala sa komornej a exteriérovej plastike, riešila u nás ojedinelú problematiku haptickej estetiky (1976, 1983, v spolupráci s G. Kladekom). Široké medzinárodné uznanie sa jej tvorbe dostalo až posmrtne. Jej diela zaradili na prestížne medzinárodné prehliadky, retrospektívu jej tvorby pripravila Slovenská národná galéria v Bratislave (2005), monografickú výstavu pod názvom Formy przejściowe/Provisional Forms vystavovalo Museum of Modern Art/Muzeum sztuki Nowoczesnej vo Varšave (2014 – 2015).

Z medzinárodných výstav: Documenta 12, Kassel (2007); Gender Check: Feminity and Masculinity in the Art of Eastern Europe. Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig, Viedeň (2009); Promesses du Passée. Une histoire discontinue de l’art dans l’ex-Europe de l’Est, Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž (2010); The Desire for Freedom. Art in Europe since 1945. Deutsches historisches Museum, Berlín (2012); Bumped Bodies. Whitechapel Gallery, Londýn (2018) etc.

Zastúpenie v zbierkach: Centre Pompidou, Musée National d’Art Moderne, Paríž; Museum of Modern Art, Varšava; Sammlung Goetz, Mníchov; Tate Modern, Londýn; Zbierka Erste Bank Group, Viedeň; Slovenská národná galéria, Bratislava etc.